Dve tretiny pediatrov sú vo veku 50+

Najmenej skončených medikov pribúda do radov všeobecných lekárov pre dospelých a lekárov pre deti a dorast.

Najohrozenejším lekárskym povolaním je foniatria, kde je u mužov priemerný vek 60 rokov a u žien 53,46 roku. Mladí lekári však chýbajú aj medzi všeobecnými lekármi či v klinickej biochémii. Podľa posledných štatistík Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) bol za rok 2010 priemerný vek lekára u nás 44 rokov.

 

Zdravotnícke štatistiky o vekovom priemere lekárov sa v posledných rokoch zužujú. Zatiaľ čo ročenka, publikovaná NCZI v roku 2007, poskytovala presný počet lekárov v lekárskych špecializáciách, od roku 2009 NCZI zmenilo štruktúru zberu informácií tak, že sa dozviete len priemerný vek lekárov pre spoločné skupiny lekári a zubní lekári v jednotlivých vekových kategóriách.

Z údajov NCZI z roku 2009 vyplýva, že najviac lekárov -2946 bolo vo vekovej štruktúre v rozmedzí 55 až 59 rokov. Podľa poradcu Prezídia Slovenskej lekárskej komory (SLK) MUDr. Vladimíra Balogha je aktuálne polovica lekárskeho stavu (22 423) pod hranicou 50 rokov, medzi 50. a 60. rokom je celá štvrtina a nad 60 rokov je ďalšia štvrtina lekárov.

„V súčasnosti sú najohrozené odbornosti v primárnej sfére. V nemocnici je možný určitý záskok na kratšie obdobie, ale v teréne je to problematickejšie. Podobne sa nám črtá problém aj so špecialistami,“ uviedol V. Balogh.

Ako je zrejmé z registra zdravotníckych pracovníkov z roku 2007, najvyšší priemerný vek u mužov je v špecializáciách foniatria (60), fyziatria, balneológia a liečebná rehabilitácia (56,60), klinická biochémia (56,14). U žien je najvyšší priemerný vek v dorastom lekárstve (59.45), všeobecná starostlivosť o deti a dorast (53,54) a foniatria (53.46).

Nízky záujem o praktické lekárstvo

Zo štatistiky NCZI z roku 2007 vidno, že z 2 236 všeobecných lekárov pre dospelých (VLD) bolo 47,4 percenta starších ako 50 rokov. Neskôr však NCZI počet VLD nezverejňovalo.

Dostupné sú však výsledky prieskumu holandského inštitútu NIVEL a Kancelárie WHO na Slovensku, ktorý hodnotil štruktúru a poskytovanie primárnej starostlivosti v SR. Výskum ukázal, že v roku 2011 bolo 2460 všeobecných lekárov v priemernom veku 53,9 roku. Podľa prezidentky Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva SLS MUDr. Ivety Vaverkovej, MPH., o súčasnej situácii a tiež o budúcnosti VLD hovorí nízky záujem medikov o toto povolanie. Ako vyplýva z odborného prieskumu autorov J. Gajdošík, D. Brukkerová, A. Dukát, len 8 percent študentov 5. a 6. ročníka lekárskej fakulty by robilo prácu všeobecného lekára.

Podľa údajov prezentovaných na XXXII. konferencii SSVPL SLS prednostami ústavov všeobecného lekárstva, počet absolventov postgraduálneho štúdia v Martine a v Košiciach je po 10 a počet zaradených lekárov do špecializačného štúdia je po 20. „Podstatne vyššie čísla vykazuje Katedra všeobecného lekárstva SZU v Bratislave. Na druhej strane však nie každý lekár, ktorý získa špecializáciu, aj pracuje ako všeobecný lekár pre dospelých. Je teda namieste otázka, či rýchlosť prírastku nových lekárov do odboru dokáže zastaviť hrozbu krízy ľudských zdrojov v našom odbore a zabezpečiť dostupnú a kvalitnú primárnu zdravotnú starostlivosť pre obyvateľstvo v blízkej budúcnosti,“ dodáva I. Vaverková.

Chýbajú aj pediatri

Na Slovensku je 1081 všeobecných lekárov pre deti a dorast, z čoho 74 percent má nad 50 rokov. Prezidentka Asociácie všeobecných lekárov pre deti a dorast MUDr. Kvetoslava Prcúchová, MPH., situáciu s pediatrami v posledných rokoch prirovnáva k potápajúcemu sa Titaniku. „Počty detí sa rôznia od 800 do 1800 na jednu ambulanciu. Novorodenci pribúdajú najviac v mestách alebo v rómskych osadách. V niektorých regiónoch má primárny detský lekár dve a viac ambulancií, do ktorých sa v priebehu týždňa presúva, jednak aby sa uživil, a jednak, aby každé dieťa malo primárneho pediatra,“ hovorí. K. Prcúchová s tým, že zásadou primárnej starostlivosti je kontinuita. Ďalej smutne konštatuje, že v poslednom období záujem mladých lekárov pôsobiť v primárnej starostlivosti ako všeobecný lekár pre deti a dorast poklesol na minimum.

„V pediatrii chýba príplatok za sťaženú prácu s deťmi a nezohľadňuje sa, že pediater okrem dieťaťa pracuje aj s rodičom,“ vysvetľuje K. Prcúchová, podľa ktorej nedostatočné finančné ohodnotenie neláka mladých lekárov, ktorí sa po piatich rokoch náročného postgraduálneho štúdia väčšinou rozhodnú byť špecialistami v pediatrii, alebo odchádzajú pracovať na zahraničné kliniky.

„Ďalším zásadným problémom je, že primárni pediatri dôchodcovia majú vďaka zmenách v systéme minimálne dôchodky a z ekonomických dôvodov nemôžu prestať pracovať,“ dodala prezidentka asociácie.

 

 

ANKETA

 

Ako by ste riešili hrozbu, že nebude mať kto liečiť?

 

MUDr. Vladimír Balogh
poradca Prezídia SLK

Vekový priemer lekárov je veľmi dôležitý faktor problematiky zdravotnej starostlivosti. Mladé ročníky sú perspektívne, vďaka nim vieme, ako budeme vyzerať o 5,10 až 20 rokov. Prestarnutá generácia môže byť odborne nabitá, ale vzhľadom na fyzický vek nastáva nevyhnutnosť zabezpečiť obmenu odborných kádrov. Stredná generácia nám zaručuje svojimi vedomosťami a praxou kvalitu odbornosti. V súčasnosti je stav lekárskej obce pomerne nevýhodný. Vyše dvetisíc lekárov odišlo do zahraničia, vrátane lekárov s atestáciami. A odchod mladých lekárov pokračuje ďalej.

V rámci opatrení navrhujeme skvalitniť výučbu na LF UK a SZU, zainteresovať študentov pre jednotlivé odbornosti, možnosť zabezpečiť kvalitnú priamu prax pre mladých lekárov, vrátane možnosti dlhšieho perspektívneho vzdelávania s finančnými úľavami. Na to je potrebná aj perfektná vybavenosť zdravotníckych zariadení, aby sme mohli konkurovať zahraničiu. Treba zabezpečiť plynulý manažment medzi staršou a mladou generáciou. Aktívne opatrenia musia byt aj na MŠ SR a podnety musia ísť aj z VÚC. Je samozrejmé, že finančné ohodnotenie práce lekára musí mat inú úroveň, nie ako doteraz. Táto motivácia musí byt aj v záujme štátu, nielen súkromných spoločnosti.

MUDr. Iveta Vaverková, MPH.
prezidentka Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva SLS

Napriek tomu, že zástupcovia všeobecných lekárov pre dospelých prostredníctvom hlavného odborníka MZ SR pre VLD aj zástupcov z odborných spoločností opakovane na daný stav ministerstvo upozorňovali, situácia sa dlhodobo neriešila. Až vydanie nekoncepčného výnosu MZ SR z 23. augusta 2011 o doplnkovej odbornej príprave na získanie špecializácie v odbore všeobecné lekárstvo v trvaní 6 mesiacov a 2 týždne, sa snaží zachraňovať situáciu kvantitou. Kde je však kvalita? Ako riešiť situáciu koncepčne? Podnety a návrhy za SSVPL SLS sme diskutovali s hlavným odborníkom MZ SR pre VLD a zhodli sme sa v názoroch, že treba zatraktívniť odbor a našu prácu už pre študentov lekárskych fakúlt, je potrebné vyriešiť problém financovania postgraduálneho štúdia lekára (MZ SR, VÚC, VLD - pomocou grantu, fondu), zabezpečiť kvalitné vzdelávanie zamerané na praktické potreby práce v primárnom kontakte (akreditované - samostatné pracoviská na LF, akreditované ambulancie pre praktickú výučbu), vyriešiť odstúpenie a prevedenie praxe (úprava zákona, financovanie úverom). Nie je potrebné vymýšľať prevratné návody, odskúšaný model prípravy a financovania úspešne funguje už niekoľko rokov v Českej republike. Treba len začať konečne konať koncepčne.

MUDr. Kvetoslava Prcúchová, MPH.
prezidentka Asociácie všeobecných lekárov pre deti a dorast

Asociácia všeobecných lekárov pre deti a dorast od roku 2006 predkladala každému ministrovi zdravotníctva potrebu riešiť budúcnosť primárnej starostlivosti o deti. Žiaľ, namiesto riešenia problém narastá. Zvyšuje sa ekonomická aj administratívna záťaž, a ministerstvo, ktoré by malo situáciu koncepčne riešiť, vytvára zákony, ktoré neprihliadajú na konkrétnu situáciu v praxi.

Príkladom je povinnosť primárnych pediatrov nakupovať deťom očkovacie látky. Získavanie mladých lekárov pre primárnu pediatrickú prax čiastočne vyriešili v Česku. Po spoločnom trojročnom pediatrickom kmeni sa mladý lekár presúva do ambulancie všeobecného lekára pre deti a dorast, kde strávi jeden rok ako rezident. Získa praktické skúseností, venuje sa očkovaniu, prevencii a naučí sa rozlíšiť, kedy môže pacienta riešiť sám, kedy ho musí odoslať na špecializované vyšetrenia alebo na hospitalizáciu. Tieto rezidentské miesta financuje ministerstvo zdravotníctva a prax ukazuje, že lekár si následne primárnu prax aj odkúpi. Odbor sa čiastočne omladil. Primárni pediatri v Európe vytvorili organizáciu ECPCP, ktorá mapuje situáciu v EÚ a hľadá politickú platformu na posilnenie primárnej starostlivosti deťom.

 

Pripravil: Marcel Lincényi

 

Zdroj: Zdravotnícke noviny č. 10/2012, str. 5 (08.03.2012)